Eudaimónia pre mňa neznamená dokonalý život, ale poctivú cestu k pochopeniu – financií, slobody a seba samého.
Prečo píšem tento web, aj keď nemám kapitál a nie som investor ?
Nepíšem tento web preto, že by som mal vyriešené financie.
Ani preto, že by som rozumel investovaniu.
Nemám kapitál.
Nemám pasívny príjem.
Nemám hotové odpovede.
A práve preto píšem.
Väčšina ľudí, ktorí dnes hovoria o peniazoch, hovorí z miesta výsledkov.
Z miesta, kde už majú skúsenosti, čísla a istotu.
Ja píšem z iného miesta.
Z miesta, kde sa veci ešte len budujú.
Nechcem radiť, ako zbohatnúť.
Nechcem hovoriť, kam investovať peniaze.
Chcem písať o tom, ako sa dá žiť, keď začínaš od nuly.
Ako rozmýšľa človek, ktorý nechce výhovorky, ale ešte nemá výsledky podľa svojich predstáv.
Píšem o sebe, pretože to je jediné, o čom môžem hovoriť pravdivo.
O rozhodnutiach, ktoré robím.
O pochybnostiach, ktoré mám.
O disciplíne, ktorú si budujem.
Investovanie pre mňa momentálne nie je cieľ.
Je to niečo, k čomu sa chcem dopracovať.
Najprv však potrebujem základ – stabilitu, poriadok a pokoj v hlave.
Tento web nie je návod.
Je to záznam cesty a pokračovanie mojej cesty k slobode, po ktorej chcem ísť za každú cenu.
Možno sa v ňom nájdeš. Možno nie.
Ale ak si v bode, kde vieš, že niečo musíš zmeniť, no ešte nevieš ako, možno ti pomôže vidieť, že v tom nie si sám.
Neponúkam riešenia.
Ponúkam pravdu.
Veci sa nemenia naraz.
Menia sa postupne, ticho, zvnútra.
Tento web píšem preto, aby som si udržal smer.
A ak to pomôže aj niekomu ďalšiemu, má to zmysel.
Nežijem život, ktorý by som považoval za hotový.Cieľ je ešte ďaleko a veci ku mne neprišli samé.Pracujem v zahraničí a môj príjem je vyšší než priemer, ale nič z toho neprišlo ľahko ani rýchlo.
A už vôbec to neznamená, že by som bol „za vodou“.Keď som v práci, som presne tam, kde musím byť – v procese.
Za tým, kde som dnes, je presun do cudzieho prostredia, obdobia neistoty a práca, ktorú väčšina ľudí nikdy nevidí.
Nie je to výsledok šťastia ani náhody.
Mám vlastné bývanie, aj keď je na hypotéku.
Nie je to cieľ ani výhra.
Je to záväzok, ktorý som prijal vedome.
Nemám kapitál.
Nemám pasívny príjem.
A viem, že samotný príjem ešte nie je sloboda.
Vyrastal som v prostredí, ktoré nebolo jednoduché.
Naučilo ma fungovať bez ilúzií a brať zodpovednosť skôr, než by som chcel.
Zahraničie mi dalo možnosť posunúť sa.
Nedalo mi pokoj automaticky.
Ten si musím vybudovať postupne – systémom, disciplínou a dlhodobým myslením.
Tento web nepíšem z pozície niekoho, kto to „zvládol“.
Píšem ho z miesta, kde sa veci ešte skladajú.
Neviem, kde budem o päť rokov.
Viem len, že dnes nechcem poľaviť ani si nahovárať, že už stačí.
A to je dôvod, prečo píšem.
V ďalších článkoch sa postupne vrátim aj k detstvu a ceste, ktorou som prešiel.
Nie preto, aby som sa vracal späť, ale aby bolo jasné, odkiaľ vychádzam.